Hlavné vetné členy

Hlavné vetné členy

Veta

• je základná jednotka reči

• má ustálenú podobu – na začiatku je veľké písmeno, na konci

je bodka, výkričník, otáznik, tri bodky

• každá veta má svoju melódiu – podľa typu vety je stúpavá

alebo klesavá

• aj jedno slovo môže byť vetou – napr. Prestaňte! Podchod.

Veta

1. Jednočlenná veta – má len vetný základ, ktorý tvoria:

A.slovesné tvary (neosobné slovesá a tvary) – Sneží. Odľahlo mi.

Ide sa do kina.

B. neslovesné tvary (menné) (neurčitok, iný slovný druh ako

sloveso) – podstatné meno: Potraviny. Mami!, prídavné meno,

príslovka: Úžasné! Dobre., zámeno, číslovka: Hocičo! Ty! Prvý!

Sedem., neurčitok: Stáť!, častica, citoslovce: Áno. Fakt? Jaj!

Psst!

Veta

2. Dvojčlenné vety môžu byť:

A. úplné

(s

vyjadreným

podmetom)

–Zápas

je

zaujímavý.

Účastníci

súťaže

čakali

v

priestoroch divadla. Kedy príde autobus?

B.

neúplné (so zamlčaným, nevyjadreným podmetom) – (MY)Vítame Vás na stránkach ŽSR.

(ONA) Prišla o siedmej. (VY) Nevystupujte!

Dvojčlenná veta sa môže skladať:

a) len z jadra – prísudok a podmet alebo vetný základ

holá veta (napr. Hudba hrá. Hrmí. Prechádza sa.)

b) aj z okolia – má ďalšie – rozvíjacie vetné členy

rozvitá veta (napr. Monotónna hudba hrá už dve hodiny. Pomaličky sa prechádzajú

po parku. V našej doline veľmi často hrmí.)

Vetné členy (VČ)

•Základnými (hlavnými) VČ sú plnovýznamové slová: podstatné mená, prídavné mená, zámená,

slovesá a príslovky.

• Vetnými členmi nie sú neplnovýznamové slová: predložky, spojky, častice, citoslovcia.

• Delíme ich na hlavné VČ (podmet, prísudok) a vedľajšie VČ (predmet, príslovkové určenie,

prívlastok).

Vetný člen môže byť:

a)

jednoduchý (holý) – nie je rozvitý, napr. sestra nakupuje, schladilo sa, ...

b)

rozvitý – napr. Kamarátova sestra nakupuje veľmi rada.

c)

viacnásobný – dve a viac rovnocenných slov, napr. napínavý, zábavný a originálny román, ...

Podmet

• je základný vetný člen dvojčlennej vety, ktorým sa vyjadruje pôvodca činnosti alebo nositeľ vlastnosti,

stavu alebo okolnosti deja.

•pomenúva sa ním osoba, ktorá vykonáva činnosť, je v istom stave alebo je nositeľom istej okolnosti.

•najčastejšie podstatné meno alebo zámeno, príp. iné plnovýznamové slovo, ktoré je v NOMINATÍVE

(KTO? ČO?) = vyjadrený podmet, napr.:

Turisti navštívili pamiatky hlavného mesta. (podst. meno, N pl.)

Veselí sa vracali domov. (príd. meno, N pl.)

Títo nás prenasledovali. (zámeno, N pl.)

Na naše otázky odpovedali traja. (číslovka, N pl.)

V tejto budove je zakázané fajčiť. (neurčitok slovesa)

Turisti navštívili pamiatky hlavného mesta. (podst. meno, N pl.)

Podmet

VYJADRENÝ PODMET

•je vo vete priamo napísaný / pomenovaný (napr. Včera mi volala Lucia. Ona je veľmi nešťastná.)

NEVYJADRENÝ PODMET

•v dvojčlennej vete je niekedy podmet nevyjadrený. Najčastejšie býva v situáciách, keď je podmet

známy.

• je vo vete prítomný, len nie je priamo napísaný / pomenovaný. Napr. Vyrovnali sme sa im. (MY), Nepovedal

nič! (ON), ...

•niekedy nie je podmet vyjadrený preto, že je všeobecný. To znamená, že sa netýka jedného konkrétneho

človeka, ale ľudí všeobecne, teda týka sa každého človeka, napr. Hlásili to v rádiu. (ONI), Najprv

nakrájame cibuľku. (MY), Darmo slepému ukazuješ a hluchému vravíš. (TY)

Prísudok

•je základný vetný člen dvojčlennej vety, ktorý vyjadruje dej, činnosť, stav alebo vlastnosť

podmetu.

•vyjadruje činnosť, ktorú vykonáva podmet, vlastnosť, ktorej nositeľom je podmet alebo

stav, v ktorom podmet je.

1. slovesný – vyjadruje sa určitým slovesným tvarom:

a.

vyjadrený plnovýznamovým slovesom, napr. Brat číta detektívku. Herci budú hrať v novom

seriály.

b.

vyjadrený neplnovýznamovým slovesom + plnovýznamovým slovesom, napr. Na klzisku sa mohli

korčuľovať aj dospelí. Chcem ti to povedať.

2.

slovesno-menný (neslovesný) – vyjadruje sa sponovým slovesom (byť, stať sa, ostať, mať,

...) + podstatným menom, prídavným menom, zámenom, príslovkou, číslovkou. Napr. Som

rušňovodičom. Koláč je výborný. To sú oni? My sme traja. Evička je dnes doma. To bolo falošne.

Multiple Choice

Akú melódiu môže byť veta?

• stúpavú a nízku

• nízku a klesavú

• stúpavú a klesavú

Multiple Select

Dvojčlenná veta môže byť

• holá a rozvitá

• viacnásobná a jedna

• úplne holá

• úplná a neúplná

Multiple Choice

Uvedená veta je dvojčlenná úplná

Odľahlo mi.

• áno

• nie

Multiple Choice

Uvedená veta je dvojčlenná neúplná

Prišla večer o siedmej.

• áno

• nie

Multiple Choice

Medzi hlavné vetné členy patrí

• podmet a predmet

• prísudok a predmet

• podmet a prívlastok

• prívlastok a predmet

• podmet a prísudok

Multiple Choice

Prísudok poznáme

• Slovesný a neohybný

• slovesný a jednočlenný

• slovesný a slovesnomenný

Multiple Choice

Aký sklad je medzi podmetom a prísudkom?

• určovací

• prisudzovací

• priraďovací

• podraďovací

Multiple Choice

Uvedená veta je

Včera večer silno pršalo.

• dvojčlenná, úplná

• dvojčlenná, neúplná

• jednočlenná, slovesná

• jednočlenná, neslovesná