Model M. J. Watson

V rámci Watsonovej teórie sa starostlivosť o pacienta považuje za proces, ktorý zahŕňa holistický prístup k osobnosti jednotlivca. Akým spôsobom by ste integrovali "lásku a starostlivosť" v starostlivosti o pacienta v terminálnom štádiu rakoviny, ktorý vyjadruje existenciálne obavy?

• Aplikoval/a by som pragmatický prístup, ktorý sa sústreďuje len na symptomatickú liečbu, pričom by som ignoroval/a jeho duchovné a emocionálne potreby.

• Vytvoril/a by som prostredie, v ktorom by pacient mohol slobodne vyjadriť svoje obavy, pričom by som sa sústredil/a na empatickú podporu a pomoc pri vyrovnávaní sa s obavami o zmysel života.

• Zameral/a by som sa na racionálny prístup, ktorý by obsahoval minimalizovanie emocionálnych prejavov pacienta, pričom by som sa venoval/a iba technickým aspektom jeho starostlivosti.

Pacient s progresívnym neurodegeneratívnym ochorením stráca schopnosť rozpoznávať svoje okolie a blízkych. V kontexte Watsonovej teórie ako by ste pristupovali k zachovaniu jeho dôstojnosti a citovej pohody?

• Rozhodol/a by som sa ignorovať emocionálne potreby pacienta a zameral/a by som sa výlučne na kontrolu symptómov a pohodlie bez emocionálnej podpory.

• Ignoroval/a by som jeho zmätenosť a zameral/a by som sa na fyzické potreby pacienta, ako je kŕmenie a hygiena, pričom by som nezohľadnil/a jeho emocionálne potreby

• Sústredil/a by som sa na to, aby pacient cítil prítomnosť a podporu blízkych, udržiaval/a by som kontakt prostredníctvom fyzických gest, ako je držanie za ruku, aby sa zachovala jeho emocionalita a pocit dôstojnosti.

Ako by ste aplikovali Watsonovu teóriu v prípade pacienta s chronickou bolesťou, ktorý sa pýta, či jeho utrpenie má zmysel? Ako by ste zachovali holistický prístup k jeho starostlivosti v tomto prípade?

• Viedol/a by som pacienta k tomu, aby prijal/a svoju bolesť ako neodvrátiteľnú súčasť života, pričom by som sa venoval/a len fyzickým aspektom starostlivosti.

• Empaticky by som sa snažil/a pochopiť jeho pocity a zároveň by som ho podporil/a v hľadaní osobného zmyslu v utrpení prostredníctvom otvorených rozhovorov a duchovnej podpory.

• Sústredil/a by som sa výlučne na farmakologickú liečbu bolesti a ignoroval/a by som akúkoľvek potrebu po emocionálnej podpore.

Ako by ste interpretovali Watsonovu teóriu v kontexte pacienta, ktorý pociťuje odcudzenie a izoláciu v dôsledku dlhodobej hospitalizácie, keď sa neustále stretáva s negatívnymi reakciami od okolitého prostredia?

• Zameral/a by som sa na udržanie jeho fyzickej pohody a ignoroval/a by som jeho emocionálnu izoláciu, pretože táto situácia neovplyvňuje bezprostredne jeho liečbu.

• Ignoroval/a by som jeho pocity a snažil/a by som sa mu predložiť praktické riešenia, ktoré by znížili jeho nepohodlie bez ohľadu na jeho psychologický stav.

• Pokúsil/a by som sa s pacientom diskutovať o jeho pocitoch a podnietil/a by som ho, aby sa aktívne zapájal do sociálnych interakcií, čím by sa zlepšila jeho emocionálna pohoda.

Akým spôsobom by ste aplikovali Watsonovu teóriu v praxi pri starostlivosti o pacienta, ktorý sa nachádza v pokročilom štádiu rakoviny a vyjadruje úzkosť týkajúcu sa neznámeho priebehu svojej choroby?

• Sústredil/a by som sa na faktické aspekty jeho liečby a ignoroval/a by som jeho pocity úzkosti, keďže súvisia s nevedeckými aspektmi.

• Presvedčil/a by som ho, že úzkosť je normálnou reakciou a že sa nemusí obávať, pričom by som sa zameral/a na terapeutické techniky na zníženie jeho úzkosti.

• Vytvoril/a by som priestor, v ktorom by mohol vyjadriť svoje obavy, empaticky by som sa snažil/a pochopiť jeho pocity a zároveň by som ho podporil/a v procese vyrovnávania sa so svojimi strachmi.

Pri práci s pacientom v terminálnom štádiu ochorenia je dôležité venovať sa nielen fyzickým, ale aj emocionálnym a duchovným potrebám. Ako by ste aplikovali Watsonovu teóriu na zlepšenie kvality života pacienta v tejto fáze?

• Zameral/a by som sa výlučne na paliatívnu liečbu a podporu fyzickej pohody pacienta bez toho, aby som sa zaoberal/a jeho emocionálnymi a duchovnými potrebami.

• Sústredil/a by som sa na poskytovanie komplexnej starostlivosti, ktorá zahŕňa nielen liečbu symptómov, ale aj vytvorenie prostredia, ktoré podporuje emocionálnu a duchovnú pohodu pacienta.

• Ignoroval/a by som duchovné a emocionálne potreby pacienta a sústredil/a by som sa len na poskytovanie komfortu cez lieky.

Ako by ste implementovali Watsonovu teóriu pri práci s pacientom, ktorý má posttraumatickú stresovú poruchu (PTSD) po ťažkej nehode a vyjadruje pocity strachu a beznádeje?

• Umožnil/a by som mu vyjadriť svoje pocity, pričom by som sa sústredil/a na poskytnutie emocionálnej podpory a pomoc pri vyrovnávaní sa s traumou.

• Presvedčil/a by som ho, že jeho obavy sú neopodstatnené a že by sa mal sústrediť na pozitívnu perspektívu, aby zmiernil svoju úzkosť.

• Ignoroval/a by som jeho traumu a vyzval/a ho, aby sa sústredil na fyzickú rehabilitáciu bez ohľadu na jeho psychické trápenia.

Ako by ste integrovali Watsonovu teóriu pri ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta s chronickým ochorením, ktorý sa cíti stratený a beznádejný vzhľadom na neustále zhoršovanie jeho stavu?

• Sústredil/a by som sa na podporu jeho fyzického zotavenia, ignorujúc emocionálne a duchovné potreby pacienta.

• Prejavoval/a by som empatiu a vytvoril/a podporujúce prostredie, v ktorom by mohol diskutovať o svojich obavách a hľadať nové spôsoby, ako zlepšiť kvalitu svojho života.

• Pokúsil/a by som ho presvedčiť, aby prijal svoj stav, a zameral/a by som sa výlučne na udržiavanie jeho pohodlia a kontroly symptómov.

Pacient so srdcovým zlyhávaním, ktorý má zhoršenú prognózu, sa cíti zúfalo a rezignovane. Ako by ste pristupovali k jeho emocionálnemu stavu a podpoře v súlade s Watsonovou teóriou, keďže aj psychologické faktory môžu ovplyvniť jeho fyzický stav?

• Vytvoril/a by som atmosféru dôvery a otvorenosti, kde by mohol vyjadriť svoje pocity, a zároveň by som pracoval/a na posilnení jeho nádeje a schopnosti vyrovnať sa s diagnózou, čím by som prepojil/a emocionálnu a fyzickú starostlivosť.

• Venoval/a by som sa výlučne sledovaniu jeho fyzického stavu a liečbe, pričom emocionálne potreby by som pokladal/a za sekundárne v tomto štádiu.

• Sústredil/a by som sa na techniky na zmiernenie bolesti a relaxáciu, pričom by som sa vyhol/a hlbšiemu rozhovoru o jeho pocity, aby sa neupozornil na negatívne aspekty jeho stavu

Pacient s chronickým ochorením obličiek prechádza hemodialýzou a prejavuje frustráciu zo svojej závislosti na liečbe. Aký prístup k tejto situácii by ste zvolili, keď si uvedomujete, že frustrácia môže ovplyvniť aj jeho celkový zdravotný stav?

• Pokúsil/a by som sa upriamiť jeho pozornosť len na praktické riešenia, ako zlepšiť jeho životný štýl a diétu bez toho, aby sme sa venovali jeho frustrácii zo situácie.

• Skoncentroval/a by som sa len na dodržiavanie liečebných pokynov, pričom by som ignoroval/a jeho emocionálne prejavy, pretože podľa mňa sú sekundárne k jeho fyzickému zdraví

• Umožnil/a by som mu vyjadriť svoje pocity frustrácie a zameral/a by som sa na spoluprácu pri hľadaní spôsobov, ako sa vyrovnať so svojou závislosťou na liečbe, čím by som vytvoril/a rovnováhu medzi fyzickým a emocionálnym zdravím.