Dezinfomrácie a falošné správy

Ako sociálne médiá prispievajú k šíreniu falošných správ?

• Sociálne médiá nemajú žiadny vplyv na šírenie správ.

• Sociálne médiá prispievajú k šíreniu falošných správ tým, že umožňujú rýchle zdieľanie a uprednostňujú angažovanosť pred presnosťou.

• Sociálne médiá šíria len overené správy.

• Sociálne médiá propagujú len pozitívne správy.

Aký je rozdiel medzi dezinformáciou a nesprávnou informáciou?

• Žiadny rozdiel – sú to synonymá.

• Nesprávna informácia je zámerná, dezinformácia nie.

• Dezinformácia je legálna, nesprávna informácia nie.

• Dezinformácia je zámerne nepravdivá, nesprávna informácia môže byť omyl.

Prečo je overovanie faktov dôležité v boji proti falošným správam?

• Overovanie faktov môže viesť k väčšiemu zmätku medzi čitateľmi.

• Overovanie faktov je potrebné len pri vedeckých článkoch.

• Overovanie faktov je v dobe sociálnych médií irelevantné.

• Overovanie faktov je dôležité v boji proti falošným správam, pretože overuje informácie a znižuje počet dezinformácií.

Ako psychológia ovplyvňuje to, čomu ľudia veria?

• Viera je podmienená výlučne genetikou.

• Psychológia formuje presvedčenia tým, že ovplyvňuje vnímanie, sociálne interakcie, emócie a túžbu po konzistentnosti.

• Psychológia ovplyvňuje len fyzické zdravie.

• Psychológia nemá žiadny vplyv na presvedčenia.

Aké vlastnosti spôsobujú, že sa obsah stáva virálnym na sociálnych sieťach?

• Zložitý žargón a technické výrazy.

• Nesúvisiace témy a motívy.

• Emocionálna príťažlivosť, vzťahovosť, pútavé vizuály, jasné posolstvo a relevantnosť trendov.

• Dlhý text bez vizuálnych prvkov.

Akým spôsobom môžu falošné správy ovplyvniť verejnú mienku?

• Falošné správy ovplyvňujú len malú skupinu ľudí.

• Falošné správy nemajú žiadny vplyv na verejnú mienku.

• Falošné správy môžu výrazne narušiť verejnú mienku šírením dezinformácií a vytváraním polarizácie.

• Falošné správy môžu zlepšiť pochopenie problémov verejnosťou.

Ako môžu algoritmy sociálnych médií ovplyvniť viditeľnosť falošných správ?

• Algoritmy sociálnych médií podporujú len overené zdroje správ.

• Algoritmy sociálnych médií môžu posilniť falošné správy tým, že ich uprednostnia na základe zapojenia, čo vedie k ich väčšej viditeľnosti.

• Falošné správy sú menej viditeľné v dôsledku algoritmického filtrovania.

• Algoritmy sociálnych médií nemajú žiadny vplyv na viditeľnosť správ.

Akú úlohu zohrávajú emócie pri zdieľaní nepravdivých informácií?

• Ľudia zdieľajú nepravdivé informácie len kvôli finančnému zisku.

• Emócie pomáhajú pri overovaní pravdivosti informácií.

• Emócie nemajú žiadny vplyv na zdieľanie informácií.

• Emócie môžu viesť k zdieľaniu nepravdivých informácií tým, že uprednostňujú emocionálne reakcie pred kritickým myslením.

Ako sa môžu jednotlivci chrániť pred vierou vo falošné správy?

• Dôverovať všetkému, čo sa zdieľa na sociálnych sieťach.

• Veriť správam z jedného zdroja bez spochybňovania.

• Čítať len titulky bez ďalšieho skúmania.

• Overovať informácie, kontrolovať viacero zdrojov a byť kritickí k titulkom.

Čo sa stane, keď sa do siete dostane nepravdivá informácia a používatelia ju začnú zdieľať?

• Môže sa šíriť veľmi rýchlo a široko.

• Informácia sa automaticky odstráni z platformy.

• Jej dosah sa zastaví na prvej vrstve kontaktov.

• Systém ju automaticky nahlási polícii.