Ekodubáci

Čo urobíš, keď kamarát/kamarátka spadne a začne plakať?

• Začnem sa smiať.

• Zavolám pani učiteľku alebo mu pomôžem.

• Rýchlo utečiem preč.

Máš v ruke obľúbenú hračku. Kamarát/kamarátka si ju tiež chce požičať. Čo urobíš?

• Zakričím, že je moja! Nepožičiam ju.

• Hračku rozbijem alebo zahodím, aby ju nemal nikto.

• Poviem: Požičiam ti ju, keď sa dohrám.

Kamaráti sa hrajú a ty sa chceš hrať s nimi. Čo im povieš?

• Opýtam sa: Môžem sa s vami hrať?

• Radšej nič, ako by som ich mal prosiť.

• Nepoviem nič, len sa k ním pridám.

Kamarát/kamarátka má novú bundu. Čo mu/jej na ňu povieš?

• Fúj, tá je ale škaredá.

• Páči sa mi tvoja bunda.

• Moja je krajšia.

Pani učiteľka nás poprosí, aby sme si upratali hračky. Čo urobíš?

• Idem sa rýchlo skryť a neupracem ich.

• Pomôžem ich upratať, aj keď som sa s nimi nehral/nehrala.

• Poviem niekomu, aby ich upratal za mňa.

Kamarát/kamarátka ti zoberie pastelku bez opýtania. Čo urobíš?

• Nakričím na neho/ňu.

• Poviem mu/jej: Prosím, nabudúce sa opýtaj a ja ti ju veľmi rád/rada požičiam.

• Rozplačem sa a pôjdem ho/ju požalovať.

Deti sa chystajú na prechádzku a kamarát/kamarátka nevie nájsť čiapku. Čo urobíš?

• Pomôžem ju pohľadať.

• Začnem sa mu/jej smiať.

• Nepomôžem ju pohľadať.

Pani učiteľka niečo vysvetľuje. Ako sa správame?

• Počúvame ju a nevykrikujeme.

• Kričíme, skáčeme a robíme hluk.

• Hráme sa s hračkami.

Vidíš, že niekto sedí sám a nikto sa s ním/ňou nehrá. Čo urobíš?

• Prídem za ním/ňou a opýtam sa, či sa budeme hrať spolu.

• Poviem ostatným, aby sa s ním/ňou nikto nehral.

• Ignorujem ho/ju.

Kamarát/kamarátka urobí niečo pekné. Čo mu/jej na to povieš?

• Ignorujem ho/ju.

• Nič, tvárim sa nahnevane.

• Super, to sa ti podarilo!