päťdesiatdeväť

päťdesiatštyri

päťdesiat

šesťdesiat

Karel Gott a Aneta

Zuzana Smetanová a I.T.M Smile

Adam Durica a Emma Drobná

Adam Kubica a Emma Drahá

To všetko je len virtuálne, kreslené.

V Košiciach.

V Banskej Bystrici, na námestí.

V Bratislave, na námestí.

Najkrajšie stromy sú na Horehroní,
to tiché bratstvo, vraví mi poď.
Sem sa vždy vrátim, keď ma niečo zroní.
Vravia to stromy, z pliec to zhoď.

V tom vánku, čo ma kolíše,
keď je slnko najnižšie.

Chce sa mi spievať, zomrieť aj žiť. Túžim sa k nebu priblížiť.

A môžeme prejsť hneď
k prestretému stolu.

Kým zavriem oči,
chcem stále dýchať vzduch s tvojou vôňou. V mesačnej noci
dotýkať sa ťa v korunách stromov.

Ja neľutujem ani jedinú chvíľu s tebou,

 ani chvíľu s tebou.

A ak ľutujem,, tak len chvíle keď som s tebou nebol,

 s tebou nebol.

Najesť a piť kakao.

Poď, ku mne blízko!

A keď hudba stíchne,
ty budeš mojou ženou!

My budeme tancovať óoou
až do samého rána,
kým nám hudba bude hrať,
ty budeš moja dáma!

Zatancuj si so mnou,
dievča modrooké!

Veru, v noci sa bojím.

Bojím sa psa.

Nebojím sa hrobu, čo raz mi vykopú,
Nebojím sa duchov, čo na dvere klopú.
Nebojím sa lásky ani nenávisti,
Nebojím sa pravdy, keď ju náhle zistím.

Kým zavriem oči,
chcem Ti dať ešte toho dosť veľa.
Mám taký pocit,
že možno aj viacej, než by si chcela.

áno

nie

neviem

Boh vie.

Horehronie

V srdci mám

Voda, čo ma drží nad vodou

Nezabudol som

O láske a priateľstve

O smútení a strate

O radosti a šťastí

O nádeji a budúcnosti

Jozef Kroner

Richard Krajčo

Ján Lehotský

Andrej Kiska