V 9 mesiacoch som v noci spadol z postele na betonovu dlazku a utrpel som otras mozgu, co ma poznacilo na cely zivot.

Ked som mal 5 rokov, cez plot skolky som videl na vlastne oci uraz sestry Mirky vo vedlajsich jaslickach. Videl som ako detska hojdacka na ihrisku v jasliach trafila sestru rovno do cela hlavy. Stal som zaveseny na plote. Ten pocit bezmocnosti, ked Mirku odvazala sanitka, mi este aj dnes stahuje hrdlo.

Ako malý som si myslel, že keď zavriem oči, nikto ma nevidí. Tak som sa v obchode „stratil“ tak, že som stál uprostred uličky so zatvorenými očami a čakal, kým ma mama nájde. Raz som stal v potravinach v OD Dargov asi 10 minut a nikto neprisiel. Zacal som v panike behat po obchode az potom som zislil, ze mama stoji za regalom a pozoruje ma.

Dlho som nosil plienky. V skolke ma preto nechceli v ziadnej triede. Prechod na zakladnu skolu bol dramaticky, lebo mama nevedela ako budem reagovat na stres. Jej obava bola opravnena, lebo ked ma prvykrat vyvolala ucitelka pred tabulu, tak som si cvrkol do gati.

V piatom rocniku zakladnej skoly som na telesnej vychove v satni stratil zlatu retiazku s priveskom, ktoru som dostal na narodeniny. O mesiac neskor mi ukradli zo satne moje prve naramkove hodinky. Od mami som dostal taku priucku, ze som dva dni nevedel sediet na zadku.

Ako vacsina, nevedel som na aku strednu skolu ist po zakladnej skole. Na Strednu Priemyselnu Skolu Hutnicku som sa prihlasil, lebo stryko Pali ju studoval a poskytovala skvelu perspektivu prace v kosickych zeleziarnach. Prijimacky na najlahsiu strednu skolu som zbabral a tak ma prijali az po intervencii a odvolani.

V skole som sa nikdy neucil. Domace ulohy som robil pred hodinou. Matematika mi nikdy nesla. V druhom rocniku som mal 4 z matematiky. Napriek tomu sa mi podarilo zmaturovat s vyznamenanim.

Uz na strednej skole som duchovne precitol a zacal s pravidelnymi meditaciami. Neskor ma to priviedlo k pravidelnemu cviceniu jogy.

Nas triedny ucitel bol telocvikar, syn partyzanskeho velitela, presvedceny komunista. Chcel z nas formovat odolnych obcanov. Kazdu 5ku trestal uderom drevenym pravitkom po zadku. Ziak, ktory dostal najhorsiu znamku, musel prist pred tabulu, zohnut sa na katedru a triedny ucitel dal poriadnu na zadok. Ci to bol chlapec alebo dievca…vsetci dostali az kym som neprisiel na rad ja. Ja som mu to vratil uderom do brucha, zaco som bol takmer vyluceny zo skoly.

Pocas skoly som hral dorastenecku ligu v basketbale. Kosicky vecernik zverejnil na sportovej strane moju fotografiu zo zapasu.

Pocas zapasov bolo bezne , ze si hrac vyklbi prst na ruke. Vacsinou sa vyklbeny prst dal nahodit hned spat. Aj mne sa to stalo pocas jedneho zapasu. Trener mi vyklbeny malicek pocas prestavky nahodil spat. Prst vsak ani 3 dni po zapase neodpuchol. Az RTG vysetrenie ukazalo, ze nebol vyklbeny, ale zlomeny.

Na sustredeni vo Vyhniach som v cooprovom teste zabehol za 12 minut 3200m.

Pocas prazdnin na strednej skole som brigadoval ako kominar, aby som mal vreckove. Chodil som po strechach, povalach a pomahal vlozkovat kominy.

Po dvoch neuspesnych pokusoch na vysokej skole som narukoval na 2 rocnu vojensku sluzbu. Na doporucenie kamaratov som sa na vojne uchadzal o post PZH? (Pomocné zemědělské hospodářství) v kombinacii s kotolnou…lebo vlastna smykna, stale tepla voda a menej sluzieb na hranici. Takze pocas vojenskej sluzby som sa staral o byckov, prasata a kotolnu.

Pocasvojenskej sluzby na straznej vezi na rakuskych hraniciach s ostatnym dratom som videl rakuskeho sedliaka v traktore ako orie na rakuskej strane. Vobec som si nevedel predstavit aky moze by zivot v Rakusku. Videl, ze sa na neho divam. Zakyval mi, ja som mu odkyval spat. Videl som ako isiel ku hranicnemu kamenu a nieco tam polozil. Ked som zisiel z veze, nasiel som pri kameni flasu Jägermeistra.

Po vojne som sa ozenil. Na zostrojenie svadby sme mali tyzden. To bola podmienka od svokrovcov. Na sobas som isiel v pozicanom obleku a Renate som navliekal pozicanu obrucku. Na hostinu neboli peniaze, tak sme mali iba veceru so svedkami v restauracii. Napriek tomu nase manzelstvo vydrzalo 21 rokov.

Po svadbe som podnikal v makrobiotickych potravinach. Psenicne zrno a sosovicu sme doma vo vani klicili vo vakoch zo starych silonovych zaclon. Klicky sme sackovali a predavali na trhu spolu so sojovym mliekom a sojovymi kockami. Popritom som robil masera v kosickych pekarnach.

Moje prve auto bol stary Wartburg. Nefungovali mu stierace. Ked prsalo, niekto mi musel utierat predne okno , aby bolo vidiet na cestu.

S Terezkou sme casto chodili na parkurove preteky. Celkom dobre som sa etabloval v jazdeckej komunite. Raz ma pozvali na rodicovsku sutaz v parkurovom skakani. Napriek jednej zhodenej prekazke som obsadil druhe miesto.

Pocas mojho 5 rocneho posobenia v Britanii som mal na starosti globalny marketing na znacku Rizla. Moj rocny marketingovy rozpocet bol 75 milionov Libier.

V tom case som kazdy tyzden lietal z Bratislavy do Londyna. Pocas pracovneho tyzdna som absolvoval sluzobne cesty po Europe. Za svoj zivot som navstivil 56 krajin na piatich kontinentoch.

Milujem horku cokoladu. Casto po obede si davam kocku na jazyk a zapijam horucou kavou. Roztapajuca sa cokoladka na jazyku je nebicko v papulke.