Hmyz (Insecta) je trieda kmeňa článkonožce Arthropoda. Hmyzom nazývame také živočíchy, ktoré majú pevnú vonkajšiu kostru, článkované telo a článkované končatiny. Hmyz je počtom druhov a jedincov najbohatšia trieda v živočíšnej ríši. Zahŕňa vyše milióna popísaných druhov, pričom sa odhaduje, že státisíce druhov ešte stále čakajú na svoje objavenie.

Telo hmyzu je zrastené z článkov. Dá sa na ňom jasne rozpoznať hlava (vznikla zo šiestich článkov), hruď (vznikla z troch článkov) a bruško (vzniklo z 11 – 12 článkov).

Na hlave má hmyz zložené oči. Na temene sa niektorým skupinám hmyzu zachovali jednoduché očká. Tykadlá predstavujú dôležitý orgán čuchu a hmatu. Ich tvar je rôzny. Základný typ ústneho orgánu hmyzu je hryzavý, pri mnohých skupinách sa však vyvinuli špecializované ústroje – hryzavo-lízavé (včely), bodavo-cicavé (komáre, bzdochy), lízavo-cicavé (motýle).

Hruď hmyzu je tvorená z 3 článkov (predohruď, stredohruď, zadohruď). Na každom hrudnom článku sa nachádza jeden pár končatín slúžiacich na pohyb. Hmyz má teda tri páry končatín. To je dôležitý rozpoznávací znak. Viaceré organizmy veľmi podobné hmyzu (napríklad pavúky alebo kôrovce) majú štyri a viac párov nôh. Končatiny má každý druh prispôsobené na svoje vlastné potreby. Noha je zložená z panvičky, predpanvičky, stehna, holene a chodidla s pazúrikmi. Stredohruď a zadohruď hmyzu môže niesť po jednom páre krídel. Obidva páry krídel takmer nikdy nie sú úplne rovnaké. U niektorých druhov sú zakrpatené, alebo vôbec nie sú vyvinuté. Podľa toho rozdeľujeme hmyz na bezkrídly Apterygota a krídlatý Pterygota.

Hmyz dýcha vzdušnicami. Je to sústava rozvetvených rúrok spevnených chitínom, ktoré zasahujú do všetkých tkanív a rozvádzajú do nich vzdušný kyslík. Nervová sústava je rebríčková a tvorí ju veľký mozgový uzol, nadhltanový uzol, podhltanový uzol a niekoľko malých uzlov v brušku.

Hojnosť hmyzu závisí od mnohých faktorov. Pretože ide o malé živočíchy, môžu obsadzovať územia, ktoré sú pre iné živočíchy nedostupné. Ich početnosť výrazne závisí od klimatických podmienok a od dostatku potravy. Smerom na juh sa počet druhov na jednotku plochy zvyšuje. Najviac druhov žije v trópoch okolo rovníka. Vo vhodných podmienkach sa hmyz veľmi rýchlo rozmnožuje.

Hmyz je oddeleného pohlavia. Rozmnožuje sa zväčša pohlavne – oplodnenými vajíčkami, ale niekedy aj nepohlavne – vajíčkami, ktoré samička znáša bez toho, aby sa párila so samcom (partenogenéza). Z vajíčok sa liahnu larvy. Podľa toho, ako sa larvy vyvíjajú, rozlišujeme hmyz s dokonalou premenou a hmyz s nedokonalou premenou. Pri dokonalej premene sa larva po určitom čase kuklí a z kukly sa liahne dospelé imágo (chrobáky, blanokrídlovce, dvojkrídlovce, motýle). Pri nedokonalej premene sa larva postupne mení na dospelého jedinca bez toho, aby prešla štádiom kukly (bzdochy, koníky). Dĺžka jednotlivých štádií značne varíruje.

Hmyz delíme podľa významu pre človeka na štyri skupiny:

1. Úžitkový hmyz – hmyz, ktorého produkty človek využíva (med, vosk, propolis, hodváb a pod.).

2. Užitočný hmyz – opeľuje kvety, produkuje med, významne reguluje stav iného (škodlivého) hmyzu, pomáha likvidovať uhynuté organizmy, ovplyvňuje kvalitu pôdy a pod.

3. Škodlivý hmyz – parazituje na živočíchoch a človeku, poškodzuje rastliny, ničí potraviny, prenáša rôzne infekčné ochorenia a pod.

4. Indiferentný hmyz – ostatný hmyz.