Font size
WorksheetsMezinárodná bezpečnosť
Total questions: 64
Worksheet time: 47mins
Model svetového systému podľa Immanuela Wallersteina, amerického historika a sociológa bola postavená na dvoch štruktúrach
kultúrnej
politickej
hospodárskej
sociálnej
Model svetového systému, ktorý je postavený na globálnej dominancii jednej superveľmoci, hegemóna je svetovým systémom
multipolárnym
unipolárnym
bipolárnym
polycentrickým
Koncentrácia určuje
počet centrier moci
množstvo pevných látok v kvapaline
počet a silu významných aliancií v svetovom systéme.
distribúciu moci v systéme
Štruktúra svetového systému podľa mocenských potenciálov zahŕňa
superveľmoci
veľmoci
stredné mocnosti
malé štáty
mikroštáty
BRICS je združením krajín
Bulharsko, Rumunsko, Island, Česko a Slovensko
Brazília, Rusko, India, Čína, Juhoafrická republika, Egypt, Etiópia, Irán, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty
Brazília, Rusko, India, Čína a Somálsko
Brunei, Rakúsko, India, Čad a Somaliland.
Štát, v ktorom vláda plní svoje základné funkcie v minimálnej miere, formálne kontroluje svoje teritórium i hranice a v ktorom spravdila sociálna nespokojnosť vzniká v regiónoch štátu a konflikty sa prejavujú regionálne je
zrútený štát
(Failed State)
slabý štát
(Fragile State)
zlyhávajúci štát
(Failing State)
funkčný štát
ŠOS je
organizácia združujúca Čínu, Indiu, Irán, Kazachstan, Kirgisko, Pakistan, Rusko, Tadžikistan a Uzbekistan
organizácia, kde má pozorovateľský štatút Afganistan, Bielorusko a Mongolsko
Šanghajský obranný spolok
Šanghajská organizácia spolupráce
Súčasný svetový systém je charakterizovaný tým, že
je anarchický
dochádza k postupnej transformácii svetového poriadku
zvyšuje sa počet centier politickej a ekonomickej moci
upevňuje sa pozícia nových globálnych a regionálnych lídrov
narastá podiel radikálnych a extremistických aktérov v medzinárodných vzťahoch
Hard Power
predstavuje inteligentnú silu štátu
vyjadruje použitie pozitívnej príťažlivosti a priesviedčania na dosiahnutie cieľov zahraničnej politiky
vyjadruje schopnosť štátu prinútiť pomocou ekonomických a vojenských prostriedkov iný štát, ktorý je v rozpore s jeho počiatočnými preferenciami
ide o schopnosť nátlaku, donucovania či vynučovania prostredníctvom hrozieb a stimulov (metóda "cukru" a "biča")
Bezpečnosť malého štátu je možné zabezpečiť:
členstvom v medzinárodných obranných (bezpečnostných) organizáciách
bezpečnostnou autarkiou
spojonectom s superveľmocou či veľmocou
neutralitou
len stratou suverenity.
Kvantifikácia moci štátu je vyjadrená prostredníctvom nasledovných veličín
E - ekonomickou kapacitou
M - vojenskou kapacitou
S - inteligentou mocou (Smart Power)
C - kritickou masou (populácia+územie)
D - domácou politickou stabilitiou
E - ekonomickou kapacitou
M - vojenskou kapacitou
C - kritickou masou (populácia+územie)
E - ekonomickou kapacitou
M - vojenskou kapacitou
S - strategickými cieľmi
W - voľou na presadenie stratégie štátu
C - kritickou masou (populácia+územie)
D - domácou politickou stabilitiou
E - ekonomickou kapacitou
M - vojenskou kapacitou
S - inteligentou mocou (Smart Power)
Najlepším riešením zabezpečenia bezpečnosti pre Slovenskú republiku je
bezpečnostná autarkia
spojenectvom s Ruskou federáciou
členstvom o organizáciách kolektívnej obrany
neutralitou
Ktorá krajina ma najväčšiu hustotu zaľudnenia
India
Macao
Singapur
Monako
Bangladéš
Prvým prezidentom USA sa stal v roku 1789
Abraham Lincoln
John Adams
George Washington
Harry S. Truman
13 amerických štátov vyhlásilo nezávislosť od Anglicka podpisom Deklarácie nezávislosti (Declaration of Independence):
4. júla 1775
4. júla 1777
4. júla 1776
4. júla 1778
7. decembra 1941
sa Hitler so svojimi vojskami dostáva do Leningradu
je podpísaná Atlantická Charta Rooseveltom a Churchilom
F. D. Roosewelt zdôvodňoval potrebu vystúpenia USA z izolacionizmu
sa odohral útok Japoncov na Peal Harbour
Marshallov plán
bol cielený na pomoc vojnou zničenej Európy bez ohľadu na sféry vplyvu
Československo sa úchádzalo o pomoc z Marshlovho plánu
bol realizovaný aj v krajinách, ktoré vo 2SV utrpeli minimálne straty
bol nakoniec realizovaný so súhlasom Sovietskeho zväzu v celej Európe
bol prijatý Kongresom USA 3. apríla 1948
USA pôsobila počas Studenej vojny so svojimi jednotkami (Boots on Ground) v nasledovných konfliktoch
Jomkipurská vojna
Kórejská vojna
Vietnamská vojna
Vojna o Falklandy
Vojna v Afganistane
Stratégia preventívnej vojny bola realizované počas prezidenta USA
Jimmyho Cartera
J. F. Kennedyho
Harryho S. Trumena
Geralda R. Forda
Stratégia pružnej reakcie bola realizované počas prezidentov USA
Johna F. Kennedyho
Harry. S. Trumana
Lyndona B. Johnsona
Jimmyho Cartera
Stratégia 1-4-2-1 bola realizovaná počas prezidenta USA v úrade
1 - úplne ochrániť USA
4 - udržovať ozbrojené sily schopné "odstrašiť agresiu a náklak" v štyroch regiónoch
2 - mať schopnosť čeliť agresii v dvoch regiónoch súčasne
1 - byť schopné rozhodne zvíťaziť
Georga Herberta W. Busha
Ronalda W. Reagana
Baracka Obamu
Donalda Trumpa
Cielmi druhej Trumpovej administatívy sú:
návrat k mieru prostredníctvom sily
multilateralizmus
dlhodobé strategické ciele
politika založené na hodnotách
bilaterálne vzťahy a krátkodobé výhry
Kyjevská Rus
sa v roku 1125 rozpadá na menšie kniežatstvá
nebola centralizovaným štátom
najväčší rozmach zažila v 11. stoločí
bola vytvorená v za vlády dynastie Romanovcov
Moskva bola založená
v roku 1174
v roku 1147
Jurijom Kumánom
Jurijom Dolgorukijom
Najväčšiu rozlohu mal Soviestky zväz, respektíve Rusko
v roku 1991
v 19. storočí
v 18. storočí
v roku 2014
Zmluva Sovietskeho zväzu s Nemeckom o neútočení bolo podpísaná
1. septembra 1939
23. augusta 1939
28. septembra 1939
v Moskve.
Sovietsky zväz sa pridal na stranu protifašistickej koalície
pristúpením k Atlantickej charte
24. septembra 1941
na Teheránskej konferencii
v roku 1943
Kto daroval v roku 1954 Krym Ukrajine
Vladimír Iľjič Lenin
Josif Vissarionovič Stalin
Nikita Sergejevič Chruščov
Lonid Iľjič Brežnev
Rusko
je imperiálny štát
trpí komplexom trvalého ohrozenia a preto si musí budovať sanitárne kordóny, nárazníkové zóny
presadzuje veľmocenskú politiku a využíva energetickú geopolitiku
sa považuje za euroázijskú mocnosť - Rusko nie štát, je to kontinent
Medzi politické zdroje strategickej kultúry Ruskej federácie patrí
politický systém, presvedčenie elít a historická skúsenosť
Hlavné ciele Ruskej federácie sú
obnovenie vplyvu v bývalých rusko-sovietskych kolóniách
zníženie vonkajších hrozieb a rizík
prekonanie periférneho postavenia Ruska a návrat na predchádzajúce pozície v medzinárodných vzťahoch
formovanie priateľských vzťahov v severoatlantickom priestore
transformácia unipolárneho sveta na multipolárny
Koniec feudálneho cisárskeho systému spojený s vyhlásením Čínskej republiky nastal:
1.1.1910
1.1.1912
1.1.1949
1.1.1973
Najpočetnejším národom v Číne sú
Ujguri
Madžuovia
Mongoli
Chanovia
Ku konfliktom Číny s Indiou došlo v rokoch
1962, 1967, 1969 a 2020
1962, 1967, 1987, 2020
1962, 1967, 1969 a 2022
1963, 1967, 1969 a 2020
Čína
je krajina, ktorá sa považuje za "Ríšu stredu"
jej vývoj bol zakončený revidovaním marxisticko-leniskej ideológie a jej nahradením "stalinizmom"
v súčasnosti je autoritárskym režimom pod vedením Komunistickej strany Číny
jej ekonomický model je vlastne kapitalizmus pod kontrolou KSČ, resp. "socializmus s čínskymi rysmi".
Demografický vývoj Číny má problematický charakter lebo
je najľudnatejším štátom sveta s najväčším ročným prírastkom narodených detí
ženy majú zásadnú prevahu nad mužmi
podľa predpokladov bude v roku 2050 len 54% populácie v produktívnom veku
politika 1 dieťaťa je neúspešná.
Prístupy Číny k strategickej kultúre (podľa prístupu k použitiu sily identifikujeme tri školy):
pacifistický, expanzionistický a dualistický
defenzíny, ofenzívny a harmonický
pacifistický, exponenciálny a dualistický
defenzívny, expanzionistický a harmonický
Sinocentizmus najlepšie vystihujú nasledovné výroky:
Čína je ríša stredu.
Čína nie je štát, ale civilizácia.
Čína má unikátnu kultúru.
Čínsky vplyv expanduje vďaka rastu technologickej moci.
Čína vníma vlastnú výnimočnosť a nadradenosť.
Medzi sociokultúrne zdroje strategickej kultúry Číny v oblasti mýtov patrí:
Legenda o bájnej Komunistickej strane Číny
Mýtus o Veľkom čínskom múre
Mýtus o "dobrom železe"
Mýtus o "múdrom a dobrom filozofovi"
Legenda o "Žltom cisárovi"
Najviac vojakov v aktívnej vojenskej službe podľa Global Fire Power 2025 má
Ruská federácia
USA
Čína
India
Program modernizácie Číny "Nová éra" definuje úlohu do roku 2049
Urýchliť integrovaný rozvoj mechanizácie, informatizácie a umelej inteligencie, zvýšiť rýchlosť modernizácie vojenských teórií, organizácií, personálu, zbraní a vybavenia.
Úplne transformovať ľudové ozbrojené sily na sily svetovej triedy.
Komplexne pokročiť v modernizácii vojenskej teórie, organizačnej štruktúry, vojenského personálu, výzbroje a techniky v súlade s modernizáciou krajiny a v podstate dokončiť modernizáciu národnej obrany a armády.
Cieľom stratégie Čínskej ľudovej republiky do r. 2049 je
stať sa jedinou superveľmocou na svete.
zrevidovať medzinárodný poriadok tak, aby bol výhodnejší pre čínske národné záujmy.
dosiahnuť "veľké obrodenie čínskeho národa", aby sa vyrovanal alebo prekonal globálny vplyv a moc USA.
Bruselský pakt bol
uzatvorený medzi 5 krajinami (Belgickom, Francúzskom, Luxemburskom, Holandskom a Spojeným kráľovstvom.
vytvorený z dôvodu pocitu ohrozenia Nemeckom a Sovietskym zväzom.
uzatvorený zmluvou dňa 17. marca 1948.
v roku 1954 transformovaný na Západoeurópsku úniu
NATO vzniklo podpisom severoatlantickej zmluvy:
4. apríla 1949
4. mája 1949
4. júna 1949
4. marca 1949
Varšavská zmluva vzniká
a členskými štátmi pri založení boli Albánsko, Bulharsko, Československo, Maďarsko, Nemecká demokratická republika, Poľsko, Rumunsko a ZSSR.
ako reakcia na prijatie Spolkovej republiky Nemecko do NATO.
podpisom zmluvy 14. mája 1955 vo Varšave.
s cieľom zvýšiť kontrolu ZSSR nad socialistickými satelitnými krajinami.
Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), tzv. Montánna únia vzniklo dňa 18.4.1951 podpisom
Rímskej zmluvy
Amsterdamskej zmluvy
Parížskej zmluvy
Lisabonskej zmluvy.
Zmluva o zriadení spoločnej Rady a spoločnej komisie Európskych spoločentiev (Zmluva o európskych spoločenstvách) z 1. júla 1967 zlúčila
Európske hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo atómovej energie
Európske hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo uhlia a ocele
Európske spoločenstvo atómovej energie a Európske spoločenstvo uhlia a ocele
Európske spoločenstvo uhlia a ocele,
Európske hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo atómovej energie
Tri piliere EÚ definuje:
Lisabonská zmluva
Maastrichtská zmluva
Amsterdamská zmluva
V zmysle čl. 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ v prípade, že sa členských štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie ostatné členské štáty sú ...(dopňte)... mu poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami v súlade s článkom 51 Charty OSN.
oprávnené
povinné
fakultatívne zaviazané
Prioritami Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ zo dňa 28. júna 2016 sú:
zlepšovať ochranu EÚ a jej občanov
budovanie odolnosti štátov a spoločnosti
integrovaný prístup ku konfliktom a krízam prostredníctvom plnej účasti
kooperatívne regionálne usporiadania
globálna správa založená na pravidlách
Stategický dokument, ktorý definuje posilnenie bezpečnosti a obrany EÚ do roku 2030 je
Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku
Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu
Strategický koncept EÚ
Zmluva o fungovaní EÚ
Bezpečnostná a strategická kultúra EÚ je zameraná
na dlhodobé preventívne pôsobenie, odmietanie militarizmu
presadzovanie
svojich abmícií, ktoré sú prevyšujú ambície USA a Číny
na uprednostňovanie unilateralizmu
na konsenzuálne medzinárodné usporiadanie
pri rozhodovaní o nástrojoch bezpečnosti na presadzovanie soft power
Nová stratégia vnútornej bezpečnosti - ProtectEU - A new European Internal Security Strategy
motivuje k zmene kultúry v oblasti vnútornej bezpečnosti
má snahu zapojiť do vnútornej bezpečnosti občanov, podniky, výskumníkov i občiansku spoločnosť
nahrádza všetky doterajšie bezpečnostné dokumenty EÚ
Biela kniha pre európsku obranu - Pripravenosť 2030
umožňuje členským krajinám preinvestovať 800 miliárd eur na obranné projekty bez potreby tieto prostriedky v budúcnosti splatiť
umožňuje fiškálnu odchýlku vo výške 1,5% HDP na zvýšenie obranných výdavkov
identifikovala nedostatkové vojenské spôsobilosti krajín EÚ
rieši zvýšenú vojenskú podporu pre Ukrajinu
Členských krajín EÚ, ktoré sú súčasne členskými krajiny NATO je
18
20
23
25
Členskými krajinami EÚ sú:
Island
Cyprus
Nórsko
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
Malta
Ako posledné vstúpilo do EÚ v roku 2013
Rumunsko
Malta
Chorvátsko
Bulharsko
Cyprus
Koľko členských krajín má OSN?
195
194
193
192
Štatút pozorovateľa v OSN má:
Švajčiarsko
Západná Sahara
(Saharská arabská demokratická republika)
Vatikán
Palestína
Spojená arabská republika
Charta OSN
bola podísaná 26. júna 1945 na záver Konferencie Spojených národov
vstúpila do platnosti 24. októbra 1945
má 19 kapitol a 111 článkov
ustanovuje orgány a postupy fungovania OSN
je hlavným dokumentom OSN, ktorý určuje práva a povinnosti členských štátov
Aktuálnym generálnym tajomníkom OSN je
Kofi A. Annan
Ban Ki-moon
Boutrus Boutrus-Ghali
António Guterres
Javier Perez de Cuellar
Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN
je pre členské štáty záväzná.
má pre členské štáty len odporúčací charater.
Aké nástroje a prostriedky má BR OSN na riešenie konfliktov medzi štátmi:
Opatrenia bez použitia ozbrojenej sily (úplnné, alebo čiastočné prerušenie hospodárskych stykov, dopravných, poštových spojov a diplomatických stykov.
Opatrenia s použitím ozbrojených síl (leteckých, námorných a pozemných) na vykonanie akcie potrebnej na zachovanie, alebo obnovenie mieru.
Nestálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN v súčasnoti sú:
Švajčiarsko
Pakistan
Alžírsko
Japonsko
Grécko
