atomové jadro s určitým počtom neutronov a protonov

A- nukleonove číslo

Z-protonove číslo

A=Z+N

male jadra v každej látke okolo nás

obsahuju vodík,

U-elektroneutralni číslo

U=A+N

maju nizky obsah protonov, neutrony prevažuju

A-nukleonove číslo

Z- protonove číslo

A=Z+N

vzniká rozpadom nestabilných jadier, delíme na prirodzenu a umelú

radioaktívny rozpad vedie ku vzniku novych jadier

$$\alpha=rozpad-ziarenie$$   $$\beta=paprsky$$  

napomáha pri tvorbe radioaktivnych vodíkov

Alfa, Gama, Beta

Silné, stredné, slabé

Prenikave, velmi prenikave, neprenikave

Užitočné, Nebezpečné, Smrtelné

produkt radioaktivneho rozpadu radia a uranu

(podloží objektu, staveb. materiály, podzemní voda)

radiova častica v podzemnych vodách

znižuje radioaktivne žiarenie

vyžaruje riadoaktivne žiarenie

1869-Mendelejev,

109 prvkov zostavenych do tabulky podla protonových čísel

prvky zoradene podla latkoveho množstva a počtu molov

riadky tvoria periody, 8 stlpcov delí prvky do skupin podla chem. vlastností(alkalicke kovy, vzácne plyny, halogeny)

prvy v jednej skupine maju rozličné vlastnosti

Vlastnosti prvkov a ich zlúčenin sú periodickou funkciou ich atomových čísel

Každý prvok jedenj skupiny ma rozdielne chemicke vlastnosti.

Chem. a fyz. vlastnosti prvkov zavisia na vnutornej stavbe ich atomov.

chem. a fyz. vlastnosti prvkov su rovnake na zaklade protonoveho čísla

spája protony aneutrony do jedneho jadra, nizka teplota topenia, vodiči el. energie

v atomoch kovov v pevnom skupenstve, vysoká teplota topenia a varu, vodiči tepla a el. energie

v jadrach hydroxidov, síranov,

spajaju sa pomocou elektronov

vo vode málo rozpustné, teplota topenia a varu nízka, elektricky nevodivé

vo vode málo rozpustné, teplota topenia a varu vysoka, elektricky a tepelny vynikajuci vodič

u prvkov ako H2,O2..

iba v zlúčeninách

medzi inotami, väčšie pevné krystalické látky, rozpustné vo vode

medzi protonami, iba krystalicke latky, rozpustne v rozpustadle

vysoká teplota topenia a varu, sú vodivé vo vodnom roztoku

vysoká teplota topenia,sú el. a tepelne nevodive

zakl. zložkou sú ionty, čím viac iontov tým lepšie elktrolyt vedie el. prúd

malo iontov- slaby elektrolyt,

vela iontov- silny elektrolyt

Elektrolyty- roztoky kyselin, hydroxidov, solí, tavenín hydroxidov

Elekrolyt- látka ktorá vo vodnom roztoku vedie el. prúd

vratia látke naspäť protonove číslo po pridaní iontov

je nevratná reakcia, pri ktorej dochádza k vymene Mm u dvoch roznych prvkov

reakcie ktoré prebiehajú súčasne/rovnakou rýchlosťou jedným či druhým smerom

Produkty na seba navazuju ionty a protonove číslo

studuje rýchlosť premeny látok, rýchlosť a vodivost,

delíme na- premenlivú a stálu

studuje rýchlost chem. reakcii, exotermná a endotermná reakcia

katalyzátory- ovplyvnuju rychlosť reakcie a po ukončení sa nemenia

katalyzátory- spomaluju rychlosť reakcie a po ukončení sa premiestnia

vyjadruje vzťah $$H_2O=H^+OH^-$$  Rozkladá sa na ionty-zásaditý aniont a kyslý kationt

Vyjadruje vzťah H2O=HOH2

Rozklada sa na protony a neutrony, zaporne a kladne

nedá sa vyjadriť vztahom, pri rozklade sa vyparuje vodík

Katalyzatory zrychluju premenu

má základnu jednotku g/mol,

pH=-log(H+),

neutrálny roztok pH=7,

kyslý pH<7, zásaditý pH >7

koncentrácia vodikových iontov,

pH=-log(H+),

neutrálny roztok pH=7,

kyslý pH<7, zásaditý pH >7

udáva koncentráciu kyselosti v zlúčeninách,neutrálny roztok pH=7,

kyslý pH<7, zásaditý pH >7

dáva do rovnovahy počet protonov a elektronov v látke, najma soli hydroxidov

je spätná reakcia k autoprotolýze

reakcia kyseliny a hydroxidu, pri ktorej vzniká sol danej kyseliny a voda

reakcia viacerých kyselin a jednej zásady, pri ktorej sa zásada preminí na kyselinu

reakcia solí a hydroxidov, disociacia vody je potrebna k hydrolyze

protolitická reakcia kyselin a hydroxidov, disociace vody je pri hydrolyze učinnou zložkou

disociace nemá vplyv na hydrolýzu

podobna disociacii vody, spolu vytvaraju silnejšiu reakciu

prvy ktore sa chovaju ako zasadite kyseliny,

schopnosť oxidu s vodou poskytnuť kyselinu/zásadu

prvy a latky ktore su kysle ale pH sa blíži k 7

prvky a látky ktore sa chovaju ako kyseliny ale aj ako hydroxidy(H2O), schopnosť oxidu s vodou poskytnuť kyselinu/zásadu

prvky a látky ktore sa chovaju ako kyseliny ale aj ako soli, schopnosť vody premienať kyselinu na soli

termochemia sa zabýva tepel. zmenami, výsledna hodnota reakčného tepla zavisi na teplote počas celej reakcie

termochemia sa zabýva tepel. zmenami, výsledna hodnota reakčného tepla zavisi len na počiatočnom a konečnom stave

termochemia sa zabýva tepel. zmenami, výsledna hodnota reakčného tepla zavisi len na počiatočnom

termochemia sa zabýva tepel. zmenami v zlých podmienkach , výsledna hodnota reakčného tepla zavisi len na konečnom stave

pravé roztoky sa pripravuju rozpúštaním latok vo vhodných rozpustadlách

tvorí ich homogenná jednofázová sústava

disperzne prostredie= rozpúšťadlo, dispergovaná fáza= rozpustená látka

v rozpúšťadle sú homogenne rozptýlené molekuly, ionty/atomy

sústavy s tekutým disperznym prostredim, vznik- kvapalina/tuhá latka sa rozptýli v kvapaline (vode)

podzemna voda, povrchova voda, pitna voda

Prachy, dymy, mlhy

sústavy s plynnym disperznym prostredim, vznik- kvapalina/tuhá latka sa rozptýli v plyne (vzduchu)

Šlahanie kvapaliny, trepanie kvapaliny, pozname suche a polosuche peny

Prebublávanie kvapalin plynom,šlahanim/trepaním.

vlhké peny- bubliny max85% objemu, suché peny- bubliny min85%objem

disperze plynu v kvapaline, vlhké peny- bubliny max85% objemu, suché peny- bubliny min85%objemu

mydla, detegenty, bielkoviny, polymery

odpenenie- zmenou tlaku a teploty/ chemicky

poznáme suché gely a vlhké gely

poznáme ireverzibilní gely a reverzibilní gely

disperzní častica vytvorená súvislou sieťovou štrukturou, nie su schopne translačného pohybu

disperzní častica vytvorená hladkou nepravidelnou sieťovou štrukturou, nie su schopne translačného pohybu

Ireverzibilni gely- vznikaju za pomoci kyselina zasad, nevyschnu

reverzibilni gely-obsahuju makromolekularnu latku (želatina) a bobnatajú

Ireverzibilni gely- vznikaju spojenim micelyosolu,vysušením vznika exorgel (velmi porézní)

reverzibilni gely- vznikaju len v prirode, po vyschnuti vznikne želatina

makročastice sú rozomleté, delia sa na lyofobné koloidne disperze a lyofilné koloidne disperze

patria medzi pravé roztoky, potrebuju vyššiu energiu, Brownov pohyb( rozptyluju svetlo)

makročastice sú spojene do vacsich casti, delia sa na lyofobné koloidne disperze a lyofilné koloidne disperze

patria medzi čisté roztoky solí, potrebuju nižšiu energiu, Brownov pohyb( rozptyluju svetlo)

maju len jednu podobu a su krystalicke

slabé látky, bez kladne nabitého atomu

nekryštalické látky, ktoré sa vyskytujú v rôznych roztokoch a hydroxidoch

kryštalické látky, ktoré sa vyskytujú v rôznych kryštalických podobách

prvok nedokáže prirodzene kryštalizovať, len chemicky

prvok nekryštalizuje

prvok kryštalizuje vo viacerých modifikaciach

prvok kryštalizuje v jednej modifikacii

skupiny látok, ktore možu vykryštalizovať len zo zmesí nasýtených roztokov= zmesné kryštaly

skupiny látok, ktore vytvaraju kryštaly 2 typov, možu vykryštalizovať zo zmesí nasýtených roztokov= zmesné kryštaly

skupiny látok, ktore vytvaraju kryštaly rovnakeho typu, možu vykryštalizovať zo zmesí nasýtených roztokov= zmesné kryštaly

skupiny látok, ktore možu vykryštalizovať len zo zmesí nenasýtených roztokov= zmesné kryštaly

reakcie pri ktorých dochádza k zmene oxidačného čísla prvku len za urcitej teploty, pozname oxidovdla a redukovadla

oxidovadla= častice, ktr. príjmaju elektrony znižuju svoje oxid. číslo

reakcie pri ktorých dochádza k zmene oxidačného čísla prvku/iontu

redukovadla= častice, ktr. uvolnuju elektrony zvyšuju svoje oxid. číslo

častice s najnegativnejším potenciálom maju tendenciu uvolnovať elektrony a prichadzat do iontoveho stavu

prvky s pozitivnym potencialom maju tendenciu elektrony prijmať

prvky s pozitivnym potencialom maju tendenciu protony prijmať

prvky s najnegativnejším potenciálom maju tendenciu uvolnovať protony a prichadzat do iontoveho stavu

Častice odovzdaju len časť svojho el. naboja katode a anode. Nasledovne fungujú samostatne.

Ak ponoríme do elektrolytu dve elektrody a nechame nimi prechádzať el. prúd, kladne nabite ionty pojdu ku katode a zaporne ionty k anode.

katoda=záporná=redukčný dej,

anoda=kladná=oxidačný dej

Častice odovzdaju elektrode elektricky naboj a potom existuju ako samostatne molekuly

Vzduch sa skladá len z plynov.

Atmosfericky vzduch obsahuje látky o nizkej koncentracii ( He, Ne, Kr, Xe, H), Ozon absorbuje UV žiarenie-ochranný obal,

atmosféra do 300km, hustota sa smerom hore znižuje, vzduch je zmes plynov, látok v roznych skupenstvách

$$H_2\ 78\%,\ O_2=20\%,$$  

$$\ Ar\ 0,9\%,\ CO_20,03\%$$  

Atmosfericky vzduch obsahuje len He, Ozon absorbuje UV žiarenie-ochranný obal,

-Dípolový moment (uhol medzi H, O=109°)

- Pri vytvoreni ladu zvačši objem, v plynnom skupenstv= para, var= 100°C

polárne rozpúšťadlo, rozpúšťa iontové zlúčeniny

v kvapalnom skupenstve sú molekuly vody spojovane vodikovym mostíkom

v tuhom prostredi je v ťažisku a v rohoch atom kyslíku spojeny kovalentnou a vodikovou vazbou

trvdosť odstraníme pri dosiahnutí bodu varu

prechodná- spôsobená $$Ca\left(HCO_3\right)_2,\ Mg\left(HCO_2\right)_2$$  trvalá- spôsobená síranmi CaSO4, MgSO4, možno zmäkčiť sodou

tvrdosť sa odstraní povarením $$Ca\left(HCO_3\right)_2\ \ CaCO_3+H_2O$$   $$+CO_2$$  

poznáme trvalu, prechodnu, čiastočnu trvdosť

Využívaju soli, hydroxid na rozmnožovanie. Vdaka fotosynteze funguju.

rozmnoženie rias a sinic vo vodných nadržiach, ktoré negativne ovplyvnuju kvalitu vody

Rozmnoženie hub a plesní vo vode, ktore znečiťuju vodu a posobia toxicky

Využivaju zdroj C, O, H, ich zdroj energie je slnečné žiarenie.

Voda sa nedáva do betonu

Chloridy pôsobia korozivne na ocelovu výstuž

dôležitá zložka pre hydratáciu betonu,

záměsová a ošetřovací voda, omedzena koncentrácia látok ktr. možu znížiť pevnosť betonu

dôležitá zložka pre hydratáciu betonu,

záměsová a ošetřovací voda, pridáva sa síran, chlorid a Mg

voda, ktorá sa má vysoký tlak a pridáva sa do cementru, voda-> so slabym/strednym/silnym tlakom, 15MPa< slaba voda

Účinky vody sú- druh agresivity, hodnoty pH., obsah CO2/SO4/Mg/NH4,koncentrácia agres. látok, spôsobom styku H2O a B

voda, ktorá sa dostáva do styku so staveb. materiálmi a konstrukciami, voda-> slabo/stredne/silne agresivna, pH<4 = silne agresivna voda

Parameter sledovane podla tlaku, koncentracie, obsahu, čistoty, styku H2O a Mg, C, H

vznika vytvorenim prebytku kyslika v chemickom priemysle, nedá sa využiť prospešne

vzniká priamou oxidáciou uhlíku za prebytku kyslíka, velmi reaktívna zlúčenina, užívaná v priemysle ( chladiace médium v potravin. priemysle, plynne CO2 v stavebnictve lebo ovplyvnuje životnosť betonu, malt a omietok)

umelo vytvorena zlučenina, ťažko ju získať, reaguje len priamo

nebezpečná zlučenina v atmosfere, obsahuje He, v stavebnictve poškodzuje beton, malty, omietky, ma chladiace učinky v potravinarstve

nemá využitie v stavebnictve, obsahuje 4 vodíky

$$H_2CO_3$$  

oxid uhličitý sa vo vode rozpustí na kyselinu uhličitú

CO2+H2O=H2CO3

získame ju rozpustenim oxidu uhličeteho rozpuštadlom v kyslom prostredi

chemicky vytvorena zlučenina, pH>7

Kremen SiCO3

vápenec, krieda CaCO3

Dolomit MgCO3.CaCO3 (sprevádza vápenec)

Magnezit MgCO3 (žiaruzdvorné výrobky)

používa sa ako prímes do cementu

tvorí 22 fáz a 12 polymorfných foriem, je hl. minerálna zmes mnohých tavenín (žula, pieskovec)

samostatne sa vyskytuje ako krištáľ, senite formy=diamant, odoláva pôsobeniu kyselin s výnimkou HF

opály, jaspis,

nerozpustný v roztokoch alkalickych hydroxidov

ma pravidenlne usporiadany stav, vyraba sa brusenim z živice

má homogenné zloženie a dobre vodive vlastnosti

amorfná pevná látka, pravidelne usporiadaný stav, vyrába sa sklárskym kremenom, odolný voči chemikáliam

je organicka látka vyskytujuca sa v prírode, má dobre fyzikalne vlastnosti

má vysokú pevnosť, dobru vodivosť a je odolná voči chemikáliam

rýchlotuhnúca- do 170°C, hemihydrát, tuhnutie 15 min

pomalytuhnúca- 800-1000°C, anhydrit, tuhnutie 90min

vzniká čiastočnou/úplnou hydratáciou sádrovca $$CaSO_4+2H_2O$$  výroba pálením sádrovca

tuhnutie je reakcia hemihydrátu či anhydritu s vodou(opačná reakcia k výrobe sádry)

tuhnutie a tvrdnutie je vyvolane vysokou teplotou a reakciou medzi solami a hydroxidami

zástupca kyslých hydroxidov, vysledkom reakcie su soli

zástupca acidobazických pojiv, produkt reakcie je sol/hydrát soli

tuhnutie a tvrdnutie je vyvolané reakciami medzi kyslým a zásaditým komponentom

priemerná pevnosť (20MPa) , čím viac MgCl2 tým pomalšie tuhne, tep. izolačná, je odolná voči vode

tvrdne na velmi pevnu hmotu (150MPa), čím viac MgCl2 tým pomalšie tuhne, ale má väčšiu pevnosť, tep. izolačná, je málo odolná voči vode= nutno hydrofobizovat

priemerná pevnosť (20MPa) , čím viac MgCl2 tým pomalšie tuhne, tep. izolačná, je málo odolná voči vode= nutno hydrofobizovat

priemerná pevnosť (20MPa) , čím viac MgCl2 tým pomalšie tuhne, tep. izolačná, dobrá vodivosť, dobre fyz. vlastnosti, je málo odolná voči vode= nutno hydrofobizovat

má dobrú vodivosť

koloidní roztok kremičitanu horečnateho, používa sa ako ochranný prostriedok

koloidní roztok kremičitanu sodneho/ draselneho, používa sa ako ochranný a tesniaci prostriedok

tuhnutie a tvrdnutie je spôsobené tvorbou kontinuálnej siete hydrogelu

málo rozpustný silný hydroxid, čím vyššia teplota tým kyslejší

slabý hydroxid, dobrá rozpustnost a vodivosť, čím vyššia teplota tým lepšia vodivosť

silný hydroxid, málo rozpustný, rozpustnosť klesá s rastúcou teplotou

používa sa ako rozpúšťadlo

technický názov pre CaO, hlavná surovina výroby je vápenec ktorý sa najskor rozdrtí. na výrobu je potrebna kyselina a vysoka pec

homogenná latka s prvakmi vápenca, výroba-> dekarbonatace-> drtenie-> spracovanie oboch vápencov pri teplote 950°C

techn. názov CaO, hl. surovina pre výrobu je vápenec, tep. zprac. uhličitan vápenatého pri 950°C $$CaCO_3->CaO+CO_2$$  Výroba-> rozdrtenie vápenca -> predohratie-> spracovanie

výroba $$CaCO_3->CaO+CO_2$$  potrebne na výrobu: vápenec a kyselina siričitá

pri tuhnuti a tvrdnuti dochádza najprv k odsátiu vody vďaka CO2, ďalej k vysúšaniu gélovej siete hydroxidu a k viazaniu CO2 zo vzduchu-> výsledkom je suchá malta

pri tuhnuti a tvrdnuti dochádza najprv k odsátiu vody poréznym spojovaným materiálom, ďalej k vysúšaniu gélovej siete hydroxidu a k viazaniu CO2 zo vzduchu-> výsledkom je karbonatace vápenné malty

pri tvrdnuti dochádza najprv tvorbe gélu, ďalej k vysúšaniu gélovej siete hydroxidu a k viazaniu CO2 zo vzduchu-> výsledkom je karbonatace vápenné malty

Ca(OH)2, ktorý vzniká pri výrobe karbonatace vápniku

- používa sa do malt, omietok

-nutno nechať odležať (vyprchanie acetylenu-zapácha)

+ je neprítomnosť prepalu

Ca(OH)2, ktorý vzniká pri výrobe acetylenu s karbidom vápniku

- do malt, omietok

-nutno nechať odležať (vyprchanie acetylenu-zapácha)

+ je neprítomnosť prepalu

, ktorý vzniká pri výrobe acetylenu s karbidom vápniku

- do zvislých konštrukcii( velka pevnosť)

výhodou je prítomnosť prepalu

-hydraulické zložky SiO2, Al2O3

-vyrába sa pálením jíla spolu s kremičitanom uhličitým

-P= cementace

1. vzdušné vápno (vela jílu, stále vo vzduchu)

2. hydraulické vápno ( z čistých vápencov)

-hydraulická zložka SiO2,

-vyrába sa pálením jíla

-P= karbonatace

1. vzdušné vápno (malo CaO)

2. hydraulické vápno ( z čistých vápencov)

-hydraulické zložky SiO2, Al2O3

-vyrába sa pálením vápencov doprevádzaných jílom

-P= cementace

1. vzdušné vápno (vela CaO)

2. hydraulické vápno ( z menej čistých vápencov)

-hydraulické zložky SiO2, Al2O3, Fe2O3

-vyrába sa pálením vápencov s jílom

-P= karbonatace

1. vzdušné vápno (malo CaO)

2. hydraulické vápno ( z čistých vápencov)

schopnosť všetkých amorfných oxidov s Ca(OH)2 za vzniku hydratovaných kremičitanov vápenatých (pojivé vlastnosti)

schopnosť reakcie amorfného oxidu kremičitého s Ca(OH)2 za vzniku hydratovaných kremičitanov vápenatých (pojivé vlastnosti)

schopnosť obrátiť reakciu s oxidom kremičitým a Ca(OH)2 za vzniku hydratovaných kremičitanov vápenatých (pojivé vlastnosti)

schopnosť anorganickeho oxidu uhličiteho reagovať s Ca(OH)2 za vzniku hydratovaných uhličiranov (pojivé vlastnosti)

-minerálne zvyšky pri spalovaní tuhých palív

-z gulovitých zrn 1-10mm

-zrna (duté/plné/priehladne/nepriehladne)

-minerálne zvyšky pri spalovaní tuhých palív

-z gulovitých zrn 0,08-8mm

-zrna (duté/plné/priehladn)

-minerálne zvyšky pri spalovaní tuhých palív

-z gulovitých zrn 0,001-0,1mm

-zrna (duté/plné/priehladne/nepriehladne)

-minerálne zvyšky pri spalovaní tuhých palív

-z gulovitých zrn 0,001-0,1mm

-zrna (duté/plné)

-skupina kremičitanových cementov

-vápenec, hliny/jíly zákl. suroviny na výrobu (miešanie, štiepenie, ohrievanie, prehrievanie, karbonatace)->tep. zpracovanie na jílek-> výpal (2000-3000°C)

-skupina kremičitanových cementov

-kremičitan, kremeň zákl. suroviny na výrobu (drtenie, mletie, miešanie)->tep. zpracovanie na tuhý cement-> výpal (1350-1450°C)

-skupina kremičitanových cementov

-vápenec, hliny/jíly zákl. suroviny na výrobu (drtenie, mletie, miešanie)->tep. zpracovanie na slinek-> výpal (1350-1450°C)

-skupina vápenatých cementov

-vápenec, hliny/jíly zákl. suroviny na výrobu (drtenie, mletie, miešanie)->tep. zpracovanie na slinek-> výpal (100°C)

3 druhy (trikalciumsilikát C3S, kremičitan dvojvápenatý C2S, hlinitaj trojvápenatý C3A )

4 druhy (trikalciumsilikát C3S, kremičitan dvojvápenatý C2S, hlinitaj trojvápenatý C3A, hlinitoželezitan štvorvápenatý C4AF)

reakciou kde vznikaju slínkové minerály získavaju dostatočnú rýchlosť pri 1350-1450°C= najdoležitejšie pre tvorbu

-vlastnosti portlandskeho cementu

reakciou kde vznikaju slínkové minerály získavaju dostatočnú rýchlosť pri 1000-1100°C= doležite pre tvorbu

-je nositeľom typických vlastností portlandskeho cementu

hydratáciou cementu vznikaju C-S-H gely, Ca(OH)2 a hydratované alumináty vápenaté

- všetky možu byť napadnute koroziou

hydratáciou cementu vznikaju C-S-H gely, Ca(OH)2 a hydratované alumináty vápenaté

- nemožu byť napadnute koroziou. výnimkou sú gely

hydratáciou cementu vznikaju C-S-H gely, Ca(OH)2

- sú odolne voči korozií

hydratáciou cementu vznikaju C-S-H gely, Ca(OH)2 a hyydratované alumináty vápenaté

- maju dobru vodivosť

principom je rozpustný ettringit zväčšujúci svoj molárny objem 3,8x

- tlakom vyvoláva nastava roztrhnutie

principom je rozpustný ettringit zväčšujúci svoj molárny objem 2,6x

- tlakom vyvoláva na steny kapilár a pórov, porušenie tmelu a vznik trhlin

principom je nerozpustný ettringit zväčšujúci svoj molárny objem 3,8x

- tlakom vyvoláva nastava pretrhnutie a nasledne rozpustenie

pre niektoré prísady je potrebne aby vývin hydratačného tepla bol čo najvyšši, to sa dá docieliť pridaním C3A v cementu a odobraním prísad ( strusky/popílku)

-hydratačné reakcie cementu sú sprevádzane vývinom tepla

-hydratačná teplota slínkových minerálov

pre niektoré prísady je potrebne aby vývin hydratačného tepla bol čo najnižší, to sa dá docieliť pridaním C3A v cementu a pridaním prísad ( strusky/popílku)

-hydratačné reakcie cementu sú sprevádzane vývinom tepla

-hydratačná teplota popílkových minerálov

-mikrostruktura zatvrdleho cementu zavisi na vnutornych a vonkajších premennych

-A-minerologické zloženie ( alit, belit, celit), jemnosť mletí, obsah vody prísad, B-teplota, tlak, prostredie

-mikrostruktura zatvrdleho cementu zavisi na teplote a tlaku prostredia

-A-minerologické zloženie ( alit, belit, celit), jemnosť mletí, obsah vody prísad, B-teplota, tlak, prostredie

-mikrostruktura zatvrdleho cementu zavisi na vnutornych a vonkajších premennych

- zloženie ( alit, belit, celit), obsah vody prísad, tlak, prostredie, el. vodivosť, magnetické pole

-struktura vzdušneho cementu zavisi na vnutornych premennych

-A-minerologické zloženie ( alit, belit, celit), jemnosť mletí, obsah vody prísad, B-teplota, tlak, prostredie

struska su pojiva a plniva, strusky su pevne kovove odpadny pri hútnení železa

strusky sú pevné nekovové odpady hutnej vyroby, ktr. vznikaju roztavením rud

- v stavebnictve plniva aj pojiva (vysokopecní struska)

Vysokopecní strusku je nutno granulovať- pri vypustení z pece rýchlo ochladiť, aby nedošlo ku kryštalizácii

Strusky su nepoužitelne v stavebnictve

kvapalné produkty zaujmu 47% objemu= slabá pevnosť v tahu

hydraulická maltovina získaná jemným mletím hlinitanového slinku

tuhé produkty zaujmu 47% objemu= pórovitosť cementoveho tmelu=zníženie pevnosti

vyrába sa pálenim bauxitu a vápenca v pomere 1:1 v elektrickej peci

1.primárni- volba materialu, sposob použitia

2.sekundárni- dodatočná ochrana

-príčinou koroze cementu je Ca(OH)2, aluminátove fáze a CSH gely

-voda nesmie obsahovať látky ovplyvňujúce hydratáciu cementu a koroziu vystuže

1.primárni- zloženie, pomer korozie

2.sekundárni- pevnosť v tlaku

- korozii cementu sa dá zabraniť pomocou Ca(OH)2, aluminátove fáze a CSH gely

-voda nesmie obsahovať látky ovplyvňujúce a koroziu vystuže

1. vnutorna- navrh betonovej zmesy (obsah a druh cementu, vody, techn. výroby)

2. vonkajšia- pevnosť, vodivosť, magneticke pole

1. vnutorna- navrh betonovej zmesy (obsah a druh cementu, vody, techn. výroby)

2. vonkajšia-fyzikálne(teplotne), chemicke(posobenie vod), biologicke(rastliny)

Korozie 1. typu-korozia naporovými vodami (rozpustenie a vyluhovanie zložiek cementoveho tmelu)- najmä u pôsobení vod s nizkou tvrdosťou (hladová voda)

Korozie 1. typu-korozia podzemnými vodami (rozpustenie a vyluhovanie zložiek cementoveho tmelu)

neexistuje

1. náporovými vodami- reakcia zložiek cementoveho tmelu s chem. látkami

- môže byť spôsobena kyslosťou za vzniku solí -agresivné CO2

2. kyselinová korozia- u priemyselných odpadových vod a prírodných vod

-kysle vody reaguju s Ca(OH)2, ktoré neutralizuje vápenatu zložku CSH gelov

je len jeden typ

korozia podzemnými vodami- v póroch cementoveho tmelu vznikaju zlúčeniny väčších objemov= rozpad betonu

1. surovinova- hromadí sa v póroch a porušuje strukturu

2. sulfatoaliminatova-zväčšuje svoj molárny objem=tuky a olej=mäknutie betonu

korozia naporovými vodami- v póroch cementoveho tmelu vznikaju zlúčeniny väčších objemov= rozpad betonu, porušenie struktury

1. strukturova- hromadí sa v póroch a porušuje strukturu

2. objemova-zväčšuje svoj molárny objem=tuky a olej=mäknutie betonu

spôsobena agresivnými vodami, ktoré napadajú hydratačné produkty cementu

spôsobena agresivnými plynmi, obsadenými v atmosfére, napadajú hydratačné produkty cementu

karbonatace, sulfatace betonu

ochrana proti korozi betonu:

1. primarna- typ cementu, obsah a vody

2. sekundarna- penetrace, nátery

karbonatace, sulfatace betonu

ochrana proti korozi betonu:

1. primarna- postup výroby

2. sekundarna- technologicky zámer

výkvety- hlina obsahujuca soli v cihl. vyrobkoch (najma sírany= biele vykvety)(zlúčeniny chromu a vanadu= žlte vykvety)

- bezfarebné zlučeniny môžu hydrat zväčšiť= porušenie výrobku

výkvety- jíl obsahujuci soli v cihl. vyrobkoch

- bezfarebné zlučeniny môžu hydrat zväčšiť= porušenie výrobku

výkvety- hlina obsahujuca kyseliny v cihl. vyrobkoch (najma sírany= biele vykvety)

- bezfarebné zlučeniny môžu hydrat zmenšiť

výkvety- jíl obsahujuci kryštaly v cihl. vyrobkoch (najma sírany= biele vykvety)(zlúčeniny chromu a vanadu= žlte vykvety)

- bezfarebné zlučeniny môžu hydrat zväčšiť= porušenie výrobku

-keramické vyrobky, ktoré odolávaju trvale vysokym teplotam min. 1580°C

delenie: kyslé(šamot), zásadité(magnesit, dolomit), neutrálne(uhlikove)

-keramické vyrobky, ktoré odolávaju čiastočne vysokym teplotam min. 2000°C

delenie: kyslé(dinas), zásadité(magnesit, dolomit), neutrálne(chromovité)